Keď si krásna dvorná dáma chcela nalepiť „mušku“, ktorá bola neoddeliteľnou súčasťou ponímania dokonalej krásy, musela ju mať uloženú v tej najkrajšej škatuľke, inak nebola dosť krásna ani dotyčná dáma.
Dámy z vyššej spoločnosti sa pretekali vo výške účesu. Čím vyšší účes, tým väčšia pozornosť na dvore. Čím originálnejší motív – kvetinový kôš, plachetnica, ovocie, to všetko použité v účese malo vplyv na pozíciu v spoločnosti pri dvore.
Pravdaže účes si dámy nedali robiť každý deň, pretože často vyžadoval celé hodiny práce, dokonca kaderník stál často aj na rebríku, pričom potreboval pomoc viacerých ľudí.
Dáma potom musela spať s podloženou hlavou a ak sa chcela poškrabať, potrebovala pomerne dlhé škrabadlo – používali sa ozdobné ihlice zapichnuté priamo v účese.
Kvôli náročnosti jednotlivých účesov prišla zanedlho i móda parochní. Tá si vyžiadala umelecky dokonale prevedené stojany na ich odkladanie.
Kučierky a kadere boli tiež pomerne obľúbené, preto postupne vznikali nové pomôcky na úpravu vlasov. V 17. storočí sa zrodilo prvé ondulovacie železo, ktoré okrem estetickej funkcie spĺňalo i vysoké požiadavky dvorných dám. Prvá kulma sa zahrievala nad plameňom.
Umeleckými dielami sú i bohato zdobené zrkadlá, hrebene, ako už aj spomínané škatuľky na mušky.
Tento vývoj jednotlivých doplnkov, je pomerne zaujímavý, pretože ich funkčnosť a estetičnosť je podľa historikov priamoúmerná s hygienickými návykmi užívateľov. Tie vo vyššej spoločnosti nehrali dôležitú úlohu. 
Komentáre
aaaaaaaaaaa
:)